Predstavte si, že by ste v 30-ke alebo 40-ke zistili, že celý váš život bol klamstvo. Alebo minimálne polopravda. Že všetko, čo ste v živote robili, čo ste si mysleli, čo ste k ľuďom cítili, nebolo naozaj. Že to bol len symptóm. Čomu máte v takejto situácii veriť?
To som sa pýtala sama seba, keď som jedného dňa s hrôzou zistila, že kopa mojich zbytočných skúseností, zlých rozhodnutí, toxických vzťahov a neustáleho hnania sa za niečím nie je moja povaha. To nie som ja. To nie je môj temperament. To je symptóm ADHD, o ktorom nikto nevedel, pretože dodnes je to absolútne neprebádané pole na spektre neurodivergencie.
Až vďaka sociálnym sieťam, ktoré všetci svorne zavrhujete ako žrúta času, sme mohli zistiť, že žien, ako som ja, je viac. Že ty nie si jebnutá ani hlúpa ani lenivá. Len tvoj mozog pracuje inak.
Keď sa povie ADHD, väčšina ľudí, ktorá touto neurovývojovou vadou trpí, prekrúti očami. A oprávnene. Pretože tak, ako ju definuje Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, je to viac než nepresné. Ľudia s ADD alebo ADHD netrpia poruchou pozornosti. Práve naopak, dokážu udržať až nezdravý hyperfocus na niečom, čo ich naozaj zaujíma. Trpia skôr neschopnosťou regulovať svoje emócie a môže za to dopamín.
Dopamín je hormón, ktorý zodpovedá za to, či ste šťastný. Povedané laicky. Predstavte si, že vo vašom mozgu sú slamky, cez ktoré vaše vedomie pije šťastie. Napríklad také pivo by sa mu pilo ľahko. Neurotypickí ľudia (tí normálni) pijú cez mozgové slamky pivo. Ale ľudia s ADHD cez ne pijú nie veľmi dobre rozmixované smoothiečko. Takže sa im slamky upchávajú a oni musia cucať o dosť silnejšie a viac.
Mohli by sme hovoriť aj o neurotransmiteroch a hustote transportéra dopamínu, ale nebudem vás unavovať a seba už vôbec.
Za čo je dopamín zodpovedný :
- motorický pohon, koordinácia tela a svalový tonus
- emočné procesy a duševné činnosti
- regulácia sekrécie ďalších dôležitých hormónov, ako je prolaktín
Dopamín ovplyvňuje systém odmien v mozgu. Funguje ako signál odmeny. Neuróny, ktoré vylučujú tento hormón, sú aktivované odmeňujúcimi situáciami. To znamená, že sa vylučovanie dopamínu zvyšuje v situáciách, ktoré sú pre našu myseľ „príjemné“. Takže ak máte dopamínu málo, neustále po nejakom siahate.
Čo to v praxi znamená:
- náchylnosť k závislostiam (drogy, alkohol, jedlo, cigarety, sex)
- riskantné správanie
- neustále scrollovanie sociálnych sietí
- promiskuita
- gambling
- toxické vzťahy
Tých bodov sú tisíce, ale ja vám dnes chcem predstaviť ADHD skôr ako koncept – k príhodám, kedy sa u mňa naplno prejavilo a ja som o tom nemala anilen tušenia, sa dostaneme na tomto blogu ešte mnohokrát.
ADHD nie je choroba. A nie je to ani porucha pozornosti. Je to spôsob, akým váš mozog reaguje na svet. A vy si myslíte, že to tak má každý. Že všetci vidia veci ako vy, že každému vadí to, čo vám, že všetci zvádzame rovnaký boj. Nezvádzame. Každý z nás má ten vlastný a ani všetci ľudia s ADHD sa necítia rovnako (druhov ADHD je viac a existujú aj kombinované diagnózy, často je to napríklad kombinácia ADHD a autizmu alebo ADHD a OCD).
Na to, že mám ADHD som prišla omylom, náhodou alebo riadením osudu, neviem, vyberte si. Ležala som na gauči pred telkou, vyčerpaná zo svojho života a objavila som youtubové video, v ktorom jedna slovenská herečka bola ako hosť v talkshow. Neviem, prečo som si to video pozrela, pretože nie som fanynkou hosťa ani moderátorky, ale zapla som to a v 4 minúte som pochopila, že to, o čom hovoria, som ja. Že tie dve ženy dopodrobna opísali moje prežívanie za 4 minúty a tvrdia mi, že ak sa takto cítim a toto robím, tak mám s najväčšou pravdepodobnosťou ADHD.
Zasmiala som sa na tom a toto video preposlala môjmu najlepšiemu kamarátovi s emojis plačúcimi od smiechu a textom: A nemáme my ADHD?
S hrôzou poznamenal, že je to viac než možné, tak sme začali pátrať. Literatúra, štúdie, tiktokové videá… brali sme to všetko rad radom, aby sme získali čo najviac informácií a zistili, či náhodou nie sme iba paranoidní. Keď sme si tým boli istí, nechali sme sa klinicky diagnostikovať a o nevšednosti našich mozgov nemohlo byť pochýb. Ja som mala 33 a on 38.
A presne tam začal ten najzaujímavejší proces sebaspoznávania po 30ke. Konečne začnete chápať svoje rozhodnutia, vzťahy, démonov. Konečne sa prestanete cítiť takí opustení vo svete plnom „normálnych“ ľudí. Zistíte, že je oveľa viac dosplákov, ktorí trpia „detskou“ diagnózou a že ADHD u žien vyzerá diametrálne odlišne ako u mužov, preto si ho nikto nevšimne pokojne aj 30 či 50 rokov. Je to trestuhodné, koľké z nás prišli v strednom veku na to, že to, čo považovali za životné zlyhania, prehry a vlastnú hlúposť, boli symptómy, ktoré na ne kričali, aby požiadali o pomoc.
Na tomto blogu budú postupne pribúdať rôzne príbehy o tom, ako mi ADHD skoro zničilo život, ako ovplyvnilo môj mentálny, fyzický aj sexuálny vývoj a ako ma vyhnalo preč zo Slovenska, pretože ma tá atmosféra celonárodnej depresie doslova takmer zabila.
Ak to pomôže aspoň jednému človeku prísť na to, že by sa mohol nachádzať niekde na spektre, celkom to stačí. Ak máte pochybnosti, dajte sa diagnostikovať. Zistite, kto ste – je to to najlepšie, čo pre seba môžete urobiť.
Nikto by si nemal celý život myslieť, že je magor. A ak aj náhodou ste magor, nebojte sa. Nie ste v tom sami.
Celá debata | RSS tejto debaty